V apríli roku Pána 2009 som sa odsťahoval o našich. Keď som potom v lete zľahka prerábal jednu miestnosť v mojom byte začal som popri robote stále viac a viac myslieť na vecičky, čo som vymýšľal pred desiatimi rokmi. Bavilo ma vtedy meniť veci, bavilo ma prerábať. Meniť veciam funkciu, nejak do nich zasiahnuť, dačo riešiť… Nejak to vo mne načas zaspalo, alebo skôr som tomu neprikladal dôležitosť. A teraz sa to prebralo. A o tom bude celý tento blog…Čo sa začalo diať keď sa to prebralo. Našiel som aj staré fotky, sú z roku 2001…

Stará sódovka…jasná výzva…ešte teraz si pamätám, ako som špekuloval ako spraviť, aby sa svetlo zapínalo stlačením páky na sódu.Do hlavice som nacpal ťahací vypínač na šnúrku na chodbové lampy. Neviem či by som do toho dnes ešte išiel…

Toto bol dost hustý zásah. Jedny vianoce sme mali vianočný stromček, ktorý mal čudne poprehýbaný kmeň a to ma rozhodne nenechalo chladným. Vyrval som nohu starej stoličke a dorobil jej túto jedinečnú protézu. A tie farby…

Stojan na ceruzky zo starej ryžovej kefy. Štetiny vyplzli a ja som zistil, že do dierok akurátne pasujú ceruzky. To musim zrobiť ! Ináč nepraktické, kým som jednu zastrčil tri som zhodil…

Lampa z vlnkového papiera v bonboniére. Do vlniek som popchal zápalky…

Polička zo starých dverí zavesená na kábloch IKEA-ckeho halogénkového svietidla. Doteraz nerozumiem ako ma toto napadlo.
Celé sa to húpalo aj s tou HIFI vežou.

Toto som videl v New Yorku v jednom dizajnšope. Musel som zrealizovať.

Pokus o kópiu svietidla od Ingo Maurera. Doteraz neviem ako funguje originál, ale moja verzia je na hranici bezpečnosti. A možno už aj za. Žiarovka na 220 je bez objímky, priamo na kábloch. No comment. Ale musel som…

Toto bola tutovka. Ešte stále ho mám. Zrkadlo v chrómovej obruči dvierok starej tatramatky.

Šajba ešte tuším z tatovho favorita. Chrómový odlesk zašlej slávy na nej zostal, tak dnes meria čas…