Stolička je nádherný predmet. Nôžky, operadlo, sedák, celok. Keď ju prerábam, začne sa mi páčiť aj tá, ktorá sa mi až tak nepáčila. Zčasu načas sa s nejakými potrápim. Staré stoličky bývajú v rôznom stave. Keď stáli na daždi býva dyha na sedáku zvlnená, z preglejky býva úplný šalát. Niekedy sú natreté bielou farbou, inokedy húževnatým lakom, ktorý nechce dole. Niekedy zvetraný starý lak odskakuje sám. Niekedy sú úplne vyťahané slnkom, ako na čiernobielej fotke. Skrutky sa často nedajú vykrúťiť, zahrdzavené sa zlomia pri vykrúcaní, vyštrbia sa. Vytiahnuť z dreva istiaci klinček bez hlavičky, ktorý drží výstuže v lôžkach je ako ťahať tŕň z päty. Veľa roboty. No po prvej vrstve olejom na všetku námahu zabudnem. Drevo ožije, kontúry vystúpia a stoličky opeknejú. Chcem sa na ne pozerať, alebo si sadnúť. Ale sú čerstvo natreté…
Týchto zopár pôjde do IT firmy na Michalskej. Vďaka Jakub & Lucka!