Pôvodne sa to malo volať Púpava, alebo PamPETliška, ale Maňo navrhol, aby sa to volalo Jauajz. Také meno sa neodmieta, raz darmo – Martin je menotvorca. A už to aj visí v jeho vychýrenej stupavskej stodole. Konečne poriadny sofistikovaný kúsok umiestnený do krásneho domu nad starý stôl, od ktorého som nevedel odtrhnúť oči.
Jauajzovo srdce je ako dikobraz. Je zhotovené z dvoch cedníkov, na ktorých sú pripevnené bicyklové špajle. Na ich koncoch sú natavené kvetinkové rozptylky z PET fliaš, ktoré mi zbierala pani barmanka z Alijan café v Rozadole. Vnútri srdca svieti neúsporná stovka v kovovej objímke, z ktorej vedie dvojžila obalená v textile.