Mám rád textúry, štruktúry, rastre, opakovanie malých prvkov na veľkej ploche. Keď sa na prvý pohľad nenápadná vec veľakrát zmnoží, môže vytvoriť zaujímavú plochu. Nič nové pod slnkom. A nieje ani nič nové, že podsvietený papier je veľmi pekný. Priatelia mi navrhli, či by som im nezrobil dajaké papierové tienidlo – svietidlo z muffinov. Na poslednom pokuse som zistil, štruktúra z muffinov je veľmi pekná nielen z vonkajšej strany, ale aj z vnútornej. Možno ešte krajšia. Rozhodli sme sa pre väčší priemer tiendila, a že neurobíme celú guľu, ale len časť. Aby bolo vidno aj spodky muffinových košíčkov. A takto to dopadlo:

Tým, že sme zväčšili priemer, zväčšili sa medzery medzi kužeľovými košíčkami a celá štruktúra zmäkla. Okraj sa začal vlniť a vznikol z toho patvar. Preto je vnútri drôtená výstuž. Aj vnútorná štruktúra by bola krajšia keby tesnejšie škáry tesnejšie. Ideálny by bol menší priemer. Nabudúce…

Autorove sklamanie z detailov zahojila detská radosť a nadšenie.

Pokus s inými farbami košíčkov dopadol neslávne. Jemne odlišný tvar tých farebných narušil pravidelnosť celku a vznikol zemiakoid. Ale je tam potenciál.